Vidím a cítim, že je tu partia ľudí, ktorí sa snažia, aby sa futbal v Holíči posúval a zlepšoval
Rodákom je z Kátova, kde od detstva vyrastal a i teraz tam s rodinou býva. Školsky, ale hlavne futbalovo však vyrástol v Holíči na II.ZŠ a v TJ Iskra Holíč.
Od mlada bol nekompromisným obrancom a mojím spoluhráčom. Futbal miloval, avšak odstavilo ho od neho priskoro zložité zranenie kolena. S jeho milou ženou Zuzkou má dve deti, Michaelu a Lukáša, v ktorých vzplanuli rodičovské gény a futbalové vášne, pôsobia a hrajú v našej Iskre. Po náhlom odchode trénera Romana Konečného prijal ponuku a prevzal jeho mužstvo. Rozprávať sa budem s Felixom Slobodom, trénerom kategórie U9 v našej TJ Iskra Holíč.
1. Felix, aj keď pochádzaš z Kátova, vyrastal si futbalovo v Holíči, priblíž nám trocha tvoju futbalovú minulosť.
Áno, futbalové prvotiny som naozaj zažil v Holíči, kde som aj začal chodiť na 2.ZŠ. Pamätám si, že keď sa ma rodičia pýtali čo by som si želal k MDD (mal som myslím 8-9r.) moja odpoveď bola, že chcem hrať futbal, tak som sa ocitol na trávnikoch Iskry. Postupne som prešiel všetkými kategóriami až po mužov. Keď som však začal chodiť na VŠ išiel som na hosťovanie do Vrádišťa, kde som si hneď prvú sezónu zranil koleno, čo sa neskôr ukázalo ako prekážka pri ďalšom futbalovom pôsobení a tak som so súťažným futbalom musel aj skončiť. Neskôr sa naskytla príležitosť trénovať žiakov vo Vrádišti, kde som v tom čase a to priamo na ihrisku býval. To boli zároveň aj moje prvé trénerské kroky.
2. Aké pocity v tebe evokovalo, keď si vstúpil do priestorov štadióna a na plochu hlavného ihriska?
Futbal je pre mňa tá najkrajšia kolektívna hra, ktorá vždy prináša množstvo krásnych zážitkov, veľa priateľstiev na celý život a presne to som aj zacítil z tej atmosféry, kabín, hracej plochy. Z minulosti sa mi premietlo to množstvo spoluhráčov, ale aj trénerov, funkcionárov, fanúšikov.
3. Zmenilo sa niečo za tých mnoho rokov a na čo rád spomínaš?
Prišiel som v čase, keď práve prebiehajú pomerne veľké zmeny, či už v štruktúre klubu, ale aj čo sa týka areálu samotného štadióna. Dúfam, že zmeny budú pokračovať a zázemie sa bude len zlepšovať. Futbal v Holíči mával výbornú úroveň a veľmi držím palce terajším funkcionárom, kolegom trénerom a všetkým, ktorým záleží na tunajšom futbale, aby sa im podarilo futbal dostať na tú úroveň, kde Holíč vždy patril.
4. Aj keď si medzi tým trénoval mládež vo Vrádišti, teraz ťa predpokladám priviedli k futbalu späť tvoje dve deti, Michaela a Lukáš, je to tak?
Áno, je to tak. Deti boli hlavná motivácia, no beriem to aj ako službu klubu, ktorému to za futbalovú výchovu dlžím. Chcel som najmä pomôcť, keďže predchádzajúci tréner Roman Konečný narýchlo prijal ponuku trénovať mužov.
5. Bez futbalu tak doma ostáva manželka Zuzka, ako vníma ona celú futbalovú rodinu a ten ošiaľ okolo toho?
Manželka nás v maximálnej miere podporuje, bez toho a jej porozumenia by to určite nefungovalo.
6. Čo tvoje deti viac od teba na tréningoch očakávajú, otca či trénera a ktorá roľa v tebe v tých momentoch prevažuje?
Samozrejme musím skĺbiť oboje, situácia je to pre mňa nová a často krát aj náročná. V žiadnom prípade sa však nesnažím deťom niečo odpúšťať, či ich nejako uprednostňovať. Som rád, že futbal deti baví. Na tréningy i zápasy sa tešia a futbal im prináša krásne športové zážitky.
7. Aj s pravidelných trénerských porád vieme, že detí v tvojej kategórii je stále viac a viac, čomu to pripisuješ?
Som veľmi rád, že si deti, ale aj ich rodičia našli a nachádzajú cestu k futbalu. Určite je to aj odraz toho, že práca, ktorú robí celý futbalový klub je na dobrej ceste. Jedna vec je samozrejme deti na štadión dostať, ale druhá je ich tam udržať. Je super, že sa deti poznajú aj zo základných škôl, čím sa vytvára skvelá futbalová partia, ktorá ma veľký vplyv na to, aby deti chodili a vydržali pri futbale. V tomto by som bol veľmi rád, keby sa ešte viac zintenzívnila spolupráca klubu a základných škôl.
8. Pre silnú potrebu sa k tebe pridal Ivan Gergel ako druhý tréner, poznáte sa viac?
Som rád, že sa ku mne pridal ďalší tréner, lebo trénovať také množstvo deti sám, je neúnosné.
S Ivanom sa poznám práve z pôsobenia v dorasteneckej kategórii v Holíči, kde sme boli spoluhráčmi, takže áno už sa nejaký ten rok poznáme. Ivan má hráčske i trénerské skúsenosti, tak verím že bude pre klub prínosom.
9. Vieme, že podnikáš z časti na štadióne v Gbeloch. Sledoval si futbal v Holíči i keď si v ňom spolu s deťmi nepôsobil?
Áno, určite. Aj keď hráčsky, trénersky z futbalového kolotoča odídete, ten kto futbal má rád, ho vždy sleduje aspoň čo sa týka výsledkov. Bolo tomu tak aj v mojom prípade a aj ja som bol vždy rád, keď sa klubu darilo. Vždy ma potešilo keď som si v pondelok v novinách, či dnes už na internete po odohraní kôl prečítal, že sa holíčskej Iskre darilo. Čo sa týka Gbelov, tak tam som sa k biznisu na štadióne dostal náhodou. Aj im samozrejme držím palce a ich práca mi je veľmi sympatická.
10. Ako sa podľa teba zmenilo fungovanie futbalu u nás za posledné obdobie?
Medzi aktívnym hraním a začatím trénovania u mňa ubehlo asi sedemnásť rokov a môžem povedať, že sa futbal naozaj zmenil.
11. Rodič je v kategóriách ktoré trénuješ dôležitým aspektom, vnímaš to tak aj ty?
Jednoznačne. Rodičom ďakujem za podporu a čas ktorý deťom venujú.
12. Čo by si chcel zmeniť na vzťahu ty a rodič u tvojho mužstva?
Bez spolupráce rodič-tréner mužstvo v našej kategórii vôbec existovať nemôže, preto je potrebná komunikácia a spolupráca oveľa viac, ako trebárs u staršej kategórie. Veľa vecí je pre mňa nových, takže sa aj ja učím čo robiť a ako vlastne nastaviť ideálne pravidlá.
13. Dozaista vieš, že nové vedenie klubu je i s pomocou pravidelných trénerských porád a rodičovských združení naklonené otvorenej diskusii a i konštruktívnej kritike. Je niečo čo by si ty robil inak?
Som v klube pomerne krátko, takže by som nerád veci ešte hodnotil. Zatiaľ ale vidím a cítim, že je tu partia ľudí, ktorí sa snažia, aby sa futbal v Holíči posúval a zlepšoval. Diskusie, ktoré prebiehajú na klubovej úrovni určite majú svoj význam a verím, že zmeny, ktoré prebehli sa iste časom premietnu aj vo výsledkoch a potešia fanúšika.
14. Vieme od teba, že systém tvojho podnikania v gastrosektore je v sezóne ťažko skĺbiteľný s pravidelnosťou. Vieš si predstaviť, že by si ako tréner doviedol svoje deti až do dorastu, či dokonca mužov?
Pravda je, že čokoľvek, čo sa má robiť poriadne si vyžaduje svoj čas a to platí ako v športe, tak i v podnikaní. Pandemická situácia zapríčinila, že času zrazu zostalo viac, keďže gastrosektor bol veľmi obmedzený. Tak som prijal ponuku s tým, že dočasne pomôžem klubu pri mužstve U9 a keďže som použil slovo dočasne, tak to je zatiaľ odpoveď aj na ďalšiu časť otázky.
15. Tešíme sa spolu s tebou na uvoľnenie opatrení, otvorenie sezóny a majstrovské zápasy. Ako tvoje deti vnímali zákaz trénovať pre pandémiu?
Jednu situáciu sme zvládli a tešíme sa, že sa môžeme znova stretávať na tréningoch a zápasoch. Z celého srdca želám všetkým, nielen tu na Slovensku, nech deti môžu, športovať, zabávať sa a hlavne žiť v mieri.
16. Prajeme samozrejme tebe a deťom ktoré vedieš, čo najviac vyhratých zápasov, no sme presvedčení, že samotné výhry v týchto kategóriách nie sú tým najdôležitejším, súhlasíš so mnou?
Áno malo by to tak byť. Šport prináša vždy víťaza a porazeného, a i my musíme deti naučiť zvládať obe situácie, lebo aj to je prínosom do ich života.
17. Čím by si ty motivoval deti, ktoré váhajú začať s futbalom, či akýmkoľvek športom, aby sa tomu začali venovať?
V dnešnej dobe je naozaj široký výber rôznych športových aktivít. Som za to ,aby si aj vyskúšali viac druhov športov, kolektívny či individuálny. Samozrejme budem najradšej, ak ten futbalový bude pre nich ten top, ale ak aj skončia pri inom, futbalu môžu ostať aspoň fandiť.
Rozhovor s trénerom viedol sekretár TJ Iskra Holíč, Zboril Ivan.
