Mladý obránca Richard Polák sa narodil v roku 2006. Od roku 2015 začal pôsobiť v Skalickej mládeži, odkiaľ v roku 2022 prišiel na hosťovanie do nášho dorastu. V ňom nastupuje v III.lige v aktuálnej sezóne naposledy. Začiatkom tohto roka sa rozhodol, že si spraví trénerskú licenciu EURO B, ktorú už naplno využíva pri práci u našej U11. Ako sa k futbalu dostal a kam chce smerovať sme sa ho opýtali.

Richard, kedy si začal s futbalom a ako si sa k nemu dostal?

S futbalom som začal keď som mal asi 5 rokov a dostal som sa k nemu tak ako dnešné deti, cez rodičov a doteraz som im za to veľmi vďačný lebo futbal ma napĺňa a nie je deň kedy by som ho neriešil .

Vyrastal si futbalovo v Skalici, aké prostredie tam na mladíkov čaká?

Dovolím si tvrdiť, že Skalica je tu u nás na Záhorí klub s tými najvyššími ambíciami, čo sa týka mládeže a určite aj deti. Taktiež ale nemôžem zabudnúť na mládež v Holiči, ktorá je za mňa na vynikajúcej úrovni a dokazuje to tým, že na futbal sa hlási stále viac detí.

Čo ti najviac v mládeži dali tréneri?

Od každého jedného trénera sa snažím vnímať všetky informácie. Keďže som ešte mladý tréner, každá jedna rada mi len pomáha sa posúvať vpred v trénerskej kariére. Spomeniem Milana Hlúpika s ktorým sa rozprávam o futbale sedem dní v týždni.

Stále si vo veku kedy skúsenosti čerpáš a už ich aj rozdávaš, je to veľký rozdiel?

Áno, je to veľký rozdiel, ale snažím sa informácie, ktoré dostávam od trénerov preniesť do tréningového procesu pri mojom mužstve. Samozrejme aj ja mám nejaký pohľad na futbal a snažím sa hráčom predať čo najviac informácií, ktoré som sa naučil, či už ako tréner, alebo ako stále aktívny hráč.

Čo ťa priviedlo k tomu spraviť si Euro C trénerskú licenciu?

Tak ja som študent teraz maturitného ročníka a po strednej by som chcel ísť študovať trénerstvo na Telovýchovnú fakultu v Bratislave. Verím, že mi licencia UEFA C môže len pomôcť v mojich predstavách o futbale a snoch.

To, že je práca s deťmi iná ako s dospelými je jasné, no čo je na práci s deťmi iné ako si si predstavoval?

Keďže pôsobím v U19 ako hráč a mám i štarty v mužskej kategórii, tak väčšina detí ma už poznala a  nebolo pre mňa zložité sa hráčom predstavovať. Pre deti je najdôležitejšie, aby sa bavili. Ak je tréning zábavný, budú sa viac snažiť. Motivovať ich ale musím k tomu pridať potrebnú kvalitu, aby im to v budúcnosti len pomohlo.

V mnohých kategóriách a mužstvách je rodič hybným faktorom, ako prijali teba?

Myslím, že s každým rodičom mám dobrý vzťah a keď sa niečo deje tak sa to snažím okamžite konzultovať s daným hráčom alebo rodičmi.

Čo by si chcel s deťmi dokázať?

Chcel by som, aby sa každý hráč zlepšoval a som veľmi rád, že už teraz vidím pokroky v deťoch od vtedy ako som k ním prišiel. Najhoršie je uspokojiť sa a preto stále budem nabádať deti aby sa stále zlepšovali.

Kam až mieriš s trénerskou stoličkou?

Mojím snom je sa venovať trénerstvu profesionálne a ísť trénovať niekde do zahraničia.

Nám neostáva iné, len poďakovať Richardovi za jeho odvádzanú prácu a popriať mu, nech sa mu z jeho snov podarí splniť čo najviac.  S Richardom Polákom sa rozprával Ivan Zboril, sekretár klubu a manažér mládeže